Ahojte.
Narodil som sa jedného júnového dňa v roku 2000 vo Svätom Jure. Neviem presne kedy, ani komu. Moja mačacia mama si určite musela chrániť svoj holý život, keď ma nechala krátko po narodení ležať v záhrade jedného domu. Nevedel som sa ešte postaviť, ani som nič nevidel, tak som začal zo všetkých síl nariekať. To mi asi zachránilo život.

Z vedľajšieho domu pribehla moja záchrankyňa. Zobrala ma domov, poumývala a dala mi najesť z takého čuda, ktorému hovorila striekačka. Tak som sa dostal do svojej rodiny. Bolo nám veselo, všetci ma mali hneď od začiatku radi. Samozrejme, že som im narobil aj starosti. Keď som spadol z balkóna a po dvore ma začala naháňať boxerka, myslel som, že to už je naozaj posledná chvíľa môjho života. Zasa ma zachránila moja panička, zobrala ma do náručia a nežne učičíkala. Boxerku oplotili, aby mi ani náhodou neublížila. Panička však neverila svojim očiam, keď som preliezal plot rovno k obávanej boxerke. No tá asi už vedela, že patrím do rodiny a po menšej naháňačke ma nechala na pokoji.

V rodine bol už dva roky malý biely pudlík, ktorého volali Pufo. Stali sme sa najlepšími priateľmi. Delili sme sa o misky s potravou, aj o košík na spanie. Bolo nám fajn, až kým sa jedného dňa Pufo nevrátil domov. Chodil sa sám venčiť na dvor a nejako sa dostal von. Panička ho celé dopoludnie hľadala, celá chorá od strachu, čo sa mu mohlo stať. Nakoniec sa vrátila uplakaná domov s Pufom v náručí. Našla ho na hlavnej ceste a už mu nebolo pomoci. Bolo to pre nás hrozné obdobie. Panička stále plakala a mne nechutilo samému jesť ani chodiť von.

Keď som si už začal zvykať na to, že budem zvieracím jedináčikom, panička prišla jedného večera domov s novou mačkou. Skoro ma porazilo, pretože tá malá si myslela, že všetky moje veci sú aj jej a na mňa si dovolila syčať. Urazil som sa a odišiel na dvor. Dva týždne som trucoval a nechcel som ísť domov. Panička sa trápila, myslela si, že sa s tou mačkou hneď spriatelím a budem rád, že už nie som sám. Nakoniec som z toho trucovania ochorel. Panička ma zobrala domov a nežne sa o mňa starala a dávala pozor, aby Asmodea na mňa nezasyčala a neskočila. Tak som pochopil, že mi Asmodea neublíži, ani že ma panička nebude mať menej rada ako keď som bol sám. Lenže moju paničku úplne opantali mainské mývalie mačky, čo je aj Asmodea a nedávno k nám pribudol nový mainský mývalí kocúr Aldamir. Už som vedel, že mi nič nehrozí a prijal som ho s nadhľadom.

Teraz mám zasa pokoj, pretože už som nestíhal Asmodeinmu temperamentu. Predsa som už starší kastrát a mám rád svoj kľud. Oni dvaja vyvádzajú ako šialení a ja ich ticho zo svojho košíka pozorujem. Niekedy však zatiahnú aj mňa do svojich naháňačiek a tomu panička hovorí, že nastala doma pohroma. Najradšej ale všetci traja máme, keď sa s nami hrá aj panička. Má nás naozaj všetkých rovnako rada a my jej lásku oplácame. Večer, keď si ľahne, hneď som pri nej a dovolím jej, aby ma hladkala a škrabkala, až kým obaja nezaspíme.

Miško