| 27.
septembra, 2003 (sobota)...
Vracala som sa od kamarátky.
| Čakala
som na autobusovej zastávke a v tom
popri mne prešlo malé mačiatko. Smerovalo
na cestu tak som ho rýchlo vzala. Za
stáleho hladkania postupne zaspávalo.
Medzi tým som rozmýšľala čo s ním. Už
išiel autobus tak som nemala veľa času.
Zdalo sa my kruté hladkať ho kým my
nepríde autobus a potom ho jednoducho
dať preč. Nasadla som s ním do autobusu.
Keď som vystupovala tak som zbadala
moju mamku a sestru. Dobehla som ich
a u kázala som im mačiatko. |
 |
Nakoniec
sa aj vďaka našej susedke, ktorá má tiež
mačku, vlastne kocúrika Riška rozhodlo že
si ho necháme .Mysleli sme si že to je mačka
tak sme jej dali meno Ťapka. Neskôr sme
s ňou šli k zverolekárovi a tam vysvitlo
že je to kocúrik. Rozhodli sme že sa bude
volať Chumačik.
 |
1.mája
2004...
Vtedy sa narodil Maršal. Niekedy v auguste
sme ho kúpili a priniesli domov. Chumačik
je priateľskej povahy ale on ani nezistil
že Maršal je mačka, tak nereagoval veľmi
dobre. Zabudla som spomenúť že Chumačik
si vie otvoriť každé dvere, takže vchodové
dvere musíme zamykať. V tú istú noc
asi niekto zabudol zamknúť dvere a cez
noc ich Chumačik musel otvoriť. |
Ráno
sestra zacítila že od nekiaľ ťahá
a zbadala že sú otvorené a že Chumik
doma nespí. Rýchlo som utekala po
schodoch s napol zatvorenými očami
až som bola v suteréne v najtmavšom
a najšpinavejšom kúte bol schúlený
Chumko a spal. Zrejme sa na mňa urazil
lebo som videla len Maršala ale od
tejto chvíle sa všetko zmenilo. No
teraz sú Maršal a Chumačik dobrí priatelia.
|
 |
drake2@atlas.sk |
