Narodil si sa vpivnici patriacej našim susedom. Spolu stvojou matkou, ste však nepatrili do ich sveta Miska so zvyškami jedla na schodoch zahŕňala celú ich starostlivosť. Ty si však túžil po pohladení a pozornosti. Naučil si sa chodiť k nám, kde čakalo okrem jedla aj pohladenie. Zdržiaval si sa na dvore a vytrvalo mňaukal, kým ťa človek nepoškriabal za uškom a nepohladil hebký kožúšok. Až potom si sa pustil do chrumkavých granulí, či voňavého mäska. Domáce mačky si si nevšímal, nezávislosť si si cenil nadovšetko.

Prešla leto a potom jeseň. Našiel si ďalšiu spriaznenú bytosť, ktorá nešetrila maznaním pre tuláka. Ďalšiu jar si objavil kocúrie tajomstvá a nočné súboje o priazeň mačacích krások. Zmizol si aj na pár týždňov, ale ak si bol v blízkosti, nikdy si nepremeškal môj návrat z práce. Hlasno pradúc si čakal pohladenie a maškrtu, ktorú vyberiem z vrecka. Spolu s tvojou mamkou, ste sa nedotkli granulí, kým neprišlo pohladenie (našťastie si bol jej posledným mačiatkom, aspoň na to sa mi podarilo presvedčiť vašich pánov).

Ďalší rok bol už z teba PÁN KOCÚR. Nezávislý a samostatný, z diaľky sledujúc svoju matku drankajúcu pomaznanie.

Tohoročná zima bola krutá pre všetkých slobodných tvorov a tak si opäť objavil výhody ľudskej pozornosti.

Aj dnes ste bežali obaja po svoj chutný prídel. Pradúc si ďakoval a tlačil hlávku pod ruku po pohladenie. Teplý jarný vánok mi dával najavo, že čoskoro opäť získaš svoju nezávislosť a dokážeš si poradiť sám.

Neprešlo ani pár hodín a namiesto krásneho tvora zostala ležať pri okraji cesty malá huňatá kôpka v kaluži krvi. Smrť prišla rýchlo a nečakane. Vysoký závej ti znemožnil vidieť blížiace sa auto. Nie, nemohli sme ťa tam nechať. Aj keď si nám nikdy nepatril, preukázali sme ti poslednú službu, aby ten krásny kožúšok nerozniesli autá.

Až ku mne najbližšie pobeží tvoja mama, budem sa podvedome obzerať, či ťa niekde nezazriem, a až po chvíli si spomeniem....

Zbohom Milo, verím, že si šťastný na mieste, kde už žiadnemu zvieraťu nehrozí bezohľadnosť ľudského sveta.