Volám
sa JUSTIN (čítaj džastin) PIMPRLAKE.
Doma mi však začali hovoriť obyčajne
Justín a niekedy aj Julián. Moju paničku
baví vymýšlať pre mňa všelijaké mená.
A vlastne mal by som začať od začiatku
- som najdúch. Môj pániček ma našiel
pred dvomi rokmi ako 4-týždňové mačiatko
na Suchom Mýte v Bratislave na jednej
veľkej stavbe pod maringotkou.
| Nepamätám
si už, či som sa stratil mamičke,
alebo či ma vyhodili nejakí zlí ľudia.
Každopádne to so mnou vyzeralo veľmi
zle. Moje telíčko bolo pokryté stovkami
bľch, nemal som veľa srsti (bĺch
som mal viacej) a moja panička dodnes
tvrdí, že som vyzeral ako drak, lebo
mi trčali stavce. Ten zvyšoksrsti
sa mojim pánikom zdal strieborný
a veľmi sa tešili, že majú strieborného
kocúrika s tigrovaným chvostíkom.
|
 |
O
to bolo ich prekvapenie väčšie, keď sa
moja srsť po absolvovaní niekoľkých odblšovacích
a očistných kúr stala snehovobiela -
len ten chvost a dva čierne fliačky na
zadných nohách mi zostali v pôvodnej
farbe.
| Dnes
už som na všetko zlé zabudol, len
jedna spomienka mi utkvela hlboko
v podvedomí. Bojím sa hladu, a preto
svoju stravu vyžadujem presne na
minútu a nikdy nenechávam nedojedenú
misku, lebo čo keby náhodou... |
 |
V
mojej novej rodinke som však nebol sám.
Bol tu veľký čierno-biely dalmatín. Bol
to najväčší zvierací kamarát akého som
kedy mal. Škoda, že minulý rok zomrel
(mal už 15 rokov). Veľmi mi chýbal a
týždeň som si nevedel na jeho neprítomnosť
zvyknúť. Teraz som jedináčik a patrične
to aj využívam. Mám síce svojich pánikov
rád, ale to mi nebráni, aby som ich občas
neulovil. Paničku lovím len jemne so
zatiahnutými pazúrikmi, ale na pánikovi
ich občas riadne vyskúšam.
Teraz
v septembri sa chystám na dovolenku do
mačacieho hotela v Sv. Juri. Na pani
Chrappovú sa už veľmi teším, lebo v jej
hoteli sa mám veľmi dobre. Strava je
dobrá, je jej dosť a mám sa aj s kým
pohrať. Vôbec sa tam necítim odložený.
Len neviem ako moju dovolenku strávia
moji pánikovia. Viem si predstaviť, ako
im bude bezo mňa smutno. Často
si hovorím, že ten môj mačací život je
strašne fajn... a pritom začal tak hrozne
a mohol skončiť skôr ako som spoznal,
čo je to byť milovaným kocúrkom....mŕŕŕv. |