Reklama


Pridajte aj Vy Váš príspevok

Justinko

Príspevok #7

Volám sa JUSTIN (čítaj džastin) PIMPRLAKE. Doma mi však začali hovoriť obyčajne Justín a niekedy aj Julián. Moju paničku baví vymýšlať pre mňa všelijaké mená. A vlastne mal by som začať od začiatku - som najdúch. Môj pániček ma našiel pred dvomi rokmi ako 4-týždňové mačiatko na Suchom Mýte v Bratislave na jednej veľkej stavbe pod maringotkou.

Nepamätám si už, či som sa stratil mamičke, alebo či ma vyhodili nejakí zlí ľudia. Každopádne to so mnou vyzeralo veľmi zle. Moje telíčko bolo pokryté stovkami bľch, nemal som veľa srsti (bĺch som mal viacej) a moja panička dodnes tvrdí, že som vyzeral ako drak, lebo mi trčali stavce. Ten zvyšoksrsti sa mojim pánikom zdal strieborný a veľmi sa tešili, že majú strieborného kocúrika s tigrovaným chvostíkom.

O to bolo ich prekvapenie väčšie, keď sa moja srsť po absolvovaní niekoľkých odblšovacích a očistných kúr stala snehovobiela - len ten chvost a dva čierne fliačky na zadných nohách mi zostali v pôvodnej farbe.

Dnes už som na všetko zlé zabudol, len jedna spomienka mi utkvela hlboko v podvedomí. Bojím sa hladu, a preto svoju stravu vyžadujem presne na minútu a nikdy nenechávam nedojedenú misku, lebo čo keby náhodou...

V mojej novej rodinke som však nebol sám. Bol tu veľký čierno-biely dalmatín. Bol to najväčší zvierací kamarát akého som kedy mal. Škoda, že minulý rok zomrel (mal už 15 rokov). Veľmi mi chýbal a týždeň som si nevedel na jeho neprítomnosť zvyknúť. Teraz som jedináčik a patrične to aj využívam. Mám síce svojich pánikov rád, ale to mi nebráni, aby som ich občas neulovil. Paničku lovím len jemne so zatiahnutými pazúrikmi, ale na pánikovi ich občas riadne vyskúšam.

Teraz v septembri sa chystám na dovolenku do mačacieho hotela v Sv. Juri. Na pani Chrappovú sa už veľmi teším, lebo v jej hoteli sa mám veľmi dobre. Strava je dobrá, je jej dosť a mám sa aj s kým pohrať. Vôbec sa tam necítim odložený. Len neviem ako moju dovolenku strávia moji pánikovia. Viem si predstaviť, ako im bude bezo mňa smutno.

Často si hovorím, že ten môj mačací život je strašne fajn... a pritom začal tak hrozne a mohol skončiť skôr ako som spoznal, čo je to byť milovaným kocúrkom....mŕŕŕv.


© 2004. All rights reserved. For all browsers.

14.05.2006