Reklama


Pridajte aj Vy Váš príspevok

Zoja

Príspevok #8

Volám sa Zoja. Moja panička veľmi túžila po mačiatku, lebo sa presťahovala a svojich dvoch kocúrikov musela nechať u svojich rodičov, pretože už sú veľký. Zavolala teda svojej kamarátke a tá jej sľúbila mňa.

O niekoľko dní si po mňa prišla aj s pánkom. Celú cestu autom som prespala. Keď som prišla domov,už ma čakala plná miska s jedlom. Ja som sa však vybrala spoznávať svoj nový domov. Nebola som však smutná, že som odišla od mamičky a sestričky a rýchlo som si zvykla.

Už som niekoľkokrát aj cestovala autom a veľmi sa mi to páčilo. Pozerala som sa z okna na okolitú krajinu. Raz som išla tiež na takýto výlet a dorazili sme do jedného domu. Veľmi som sa zľakla, lebo nás privítal veľký pes. Ale panička ma ochránila. Na moje počudovanie v dome ma čakal môj starší braček Kubko, ktorého musela moja panička nechať u rodičov.

Veľmi sme si nepadli do oka a ako to u väčšiny súrodencov býva, hneď sme sa začali škriepiť, naháňať a biť. Keďže môj braček je asi o 4 kg väčší, radšej som vždy ustúpila. To mi však nebránilo, aby som sa dosýta vybehala po dlhej chodbe. Ale na moje nešťastie sú na podlahe dlaždice a mne sa parádne šmýkalo.

Zadné labky mi len tak lietali. A čo čert nechcel do cesty sa mi stavali samé prekážky. Veľakrát som sa udrela, ale mne to vôbec nevadilo a pokračovala som v naháňačke. Potom prišiel čas ísť domov. Doma mi pánko zapol ohrievač a ja som pred ním sladúčko zaspala. No keď som sa zasa prebudila, bol ma plný dom. Nedala som mojim pánkom vydýchnuť, tak ako je mojim dobrým zvykom.

Chceli mi zaobstarať mačacieho kamaráta, ale ja som si nikoho neobľúbila, tak to vzdali. Ale keď budem väčšia možno zmením názor.Zatiaľ si poležím na pánkovom pleci sama.Občas sa nechám uniesť krásou kvietkov, ktoré má moja panička veľmi rada. Teraz však musím chodiť aj k ujovi doktorovi.

Ten mi predpísal diétu, ale mne to vôbec nechutí. Vždy povyberám iba chutné mäsko a ryžu nechám tak. Viem, že pánko sa pre to hnevá, ale ja naňho hodím rozkošný kukuč a všetko sa mi prepečie. Len v noci ma nikdy nechcú pustiť do postele, lebo by som im nedala spať. Preto spávam v obývačke. Tam mám tiež kamaráta myšiaka, ktorého niekedy sledujem v klietke a pánkovia sa smejú, že som ako Big brother. Veď oni si ešte so mnou užijú zábavy.


© 2004. All rights reserved. For all browsers.

14.05.2006